Milí moji, pred sebou máme posledný prázdninový výkend a ja sa toho trochu desím.
Mám na mysli koniec prázdnin. Pondelok budem totiž už oficiálne ale, že oficiálne stredoškoláčka. A hneď na bilingválne gymnázium! No nepreskočilo mi ? Veď ja z angliny neviem ani... no fajn, gramatiku ešte ako-tak ale s konverzáciou to už bude horšie. A o dosť horšie. Ale to sa spraví.
A veď kvôli tomu tam idem nie? Už mám aj... ako sa to volá? Jáááj, akási ISIC karta. Tak fajn, na fotke čo tam mám vyzerám, hm... ako to povedať slušne? Veľmi "zaujímavo". Ale dá sa.
No nechcem vás tým otravovať a viem, že aj ja sama reči o škole cez prázdniny nenávidím.
Pohľadom spražím každého kto o nej cez túto super dobu čo len cekne. Ale všetci si zase (hádam aj učitelia) na seba a školu zvykneme a nejak to ďalších desať mesiacov prežijeme. Predchvíľou som mala s jednou kamoškou super-povzbudzujúci dvadsať minutový rozhovor po telefóne, a podarilo sa jej trochu zo mňa to znechutenie zo školy striasť. Tak teda užívajte posledných dní prázdnin a držím palce, aby ste školu prežili.

Tak dobré ránko! Už to mám. Nie, sklamem vás ale nevymyslela som nič svetoborné, ani originálne. Ale vlastne originálne áno... aj nie. Budem mať síce blog ako každý iný, čiže tu budú veci čo ma zaujímajú, rôzne články o  tom a o mne, a tiež to čo sa mi práve prihodilo. Môže byť?

Dneska...(prvý zápisok!), nuž....Tak rozmýšľam o čom to bude? Teda môj blog. Vždy som nejaký chcela mať a cez prázdniny...Poznáte to. To prázdninové ničnerobenie ma k tomu akosi dokopalo. Toto vlastne nieje môj prvý blog. Predtým, mala som asi sedem, som mala jeden o morských pannách. Myslíte, že je to divné? Veď si počkajte na druhý, ten bol totiž celý o mojom plyšovom medvedíkovi! Tak, tak. Vtedy mi s tým dosť pomáhal tatino, a nebojte, tento si píšem sama. 
Možno niesom už od skorého detstva v poriadku (rodičia by na to určite horlivo prikyvovali, kebyže sa ich opýtate). Niekedy sa sama seba pýtam, či to nebude tým, že ma môj milý otecko ako úplne malé bábo veľmi rád vyhadzoval do vzduchu. Nuž a tak raz ma vyhodil trochu vyššie... a moja hlavička mala možnosť spoznať to, aký je tvrdý strop detskej izby.
Ale vráťme sa k téme. O čom to tu bude? To neviem ani ja. Asi ako každý kto má takýto blog by chcel byť originálny, ja taktiež. Len to nieje také ľahké, byť originálny, všakže?
Už desať minút premýšľam čo daľej napíšem a rodičia hrozia, že už mám len päť minút na dokončenie dnešného...(čo sú to, zápisky?) tak teda zápisku. Ale o čom teda bude? Na to som mala asi myslieť skôr. Hm, no to som ja. Tak ja teda niečo vymyslím. Možno sa o tiež zaslúži prázdninová nuda :).Uvidíme.

Vitajte!
Nuž tak teda: Toto je môj blog. To ste už asi zistili...